Predkladatelia považovali za nelogické a nesprávne, aby nárok na
vyplatenie dvoch alebo troch platov mali po zániku mandátu aj tí
poslanci, ktorým mandát zanikol "v dôsledku právoplatného odsúdenia za
úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom nebol výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený". Preto navrhovali, aby v takomto
prípade nemal odsúdený poslanec na vyplatenie platu nárok.